Európska únia ambiciózne pracuje na plnení svojich cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode z roku 2015 a ďalších konferenciách pod záštitou Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je urobiť z Európy klimaticky neutrálny kontinent najneskôr do roku 2050. Ide o právne záväzný cieľ vďaka európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy. Zmena klímy je však celosvetovým problémom, ktorý sa nezastaví na hraniciach nášho kontinentu, takže Európa nemôže vyriešiť tento celosvetový problém sama, a to ani napriek tomu, že môže ísť o dlhú cestu. Európska únia je najväčším trhom na svete a preto má veľkú medzinárodnú silu. Okrem toho má vysoko vzdelané a kvalifikované obyvateľstvo a už má veľké skúsenosti s rozvojovou pomocou na celom svete. V rámci stratégie Global Gateway už EÚ investuje milióny do rozvojovej pomoci. Klíma je aj odvetvím stratégie Global Gateway, takže by sa mohla rozšíriť tak, aby zahŕňala ešte viac sveta. Táto myšlienka preto vyzýva Európsku úniu, aby: — Navrhnúť právne predpisy šetrnejšie k životnému prostrediu, ktorých vplyv by sa prejavil na celom svete vďaka dominantnému postaveniu ako najväčšieho svetového trhu. — Viac využívať našu kvalifikovanú pracovnú silu a vyspelý súkromný sektor na pomoc pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu na celom svete. — Podporovať európske ekologické priemyselné odvetvia na celom svete. — Rozšíriť klimatickú zložku stratégie Global Gateway. — Vytvoriť a podporovať celosvetovo užitočnú stratégiu, akou je Európska zelená dohoda, na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy na celom svete. Európska únia ako jeden z najpokročilejších, najväčších, najbohatších a najaktívnejších aktérov na svete môže mať budúcnosť ako medzinárodný líder v oblasti klímy. Keďže som presvedčený, že budúcnosť Európy je ekologická a budúcnosť zelenej je Európa.

Moja myšlienka sa týka potreby zvýšiť právomoc Európskeho parlamentu vo vzťahu k výkonným právomociam dosiahnuť rýchlejší pokrok v riadení prírodných nebezpečenstiev, najmä pokiaľ ide o lesné požiare. Na ilustráciu, vedeckí odborníci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že je nevyhnutné investovať do prevencie takýchto požiarov, keďže keď sa dostanú do štádia „mega požiarov“, sú mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, uhasiť sa so súčasnými technologickými a ľudskými zdrojmi. Multidisciplinárny vedecký výskum odhalil mnohé dôsledky pre ľudskú spoločnosť. Predstavujú zvýšenú hrozbu pre zainteresované strany vrátane hasičov, ako aj pre miestne obyvateľstvo, čo má vplyv na ľudské životy, majetok, podniky a hospodársku funkciu prírodných ekosystémov. Celkové sociálne, hospodárske a environmentálne náklady sú značné, hoci odhady zostávajú obmedzené. Spôsobujú značné škody na kolektívnej infraštruktúre, ako sú elektrické a komunikačné vedenia, systémy zásobovania vodou, cesty a železnice. Náklady na upratovanie a rekonštrukciu sú značné. Narúšajú dodávateľské reťazce, čo vedie k zatváraniu podnikov a narušeniu dopravy. To môže viesť k zníženiu daňových príjmov, poklesu hodnoty nehnuteľností a strate zákazníkov pre miestne podniky, ako je napríklad obmedzený cestovný ruch v oblastiach postihnutých požiarmi. To je len niekoľko dôsledkov: vznikajú im aj sociálno-ekonomické náklady, zdravotné problémy, kvalita vody, vplyvy na miestne ekosystémy... Všimla som si však, že výkonné právomoci majú často tendenciu prideľovať zdroje predovšetkým civilným bezpečnostným silám, a nie investovať do prevencie. Toto rozhodnutie je často motivované krátkodobými politickými úvahami, keďže ministerstvu vnútra alebo Európskej komisii je jednoduchšie použiť zdroje v prípade vypuknutia požiaru, čo vytvára ilúziu okamžitých a účinných opatrení. Tento reaktívny prístup, žiaľ, zanedbáva význam prevencie, čo by v prvom rade pomohlo vyhnúť sa takýmto núdzovým situáciám. Práve tu môže Európsky parlament zohrávať kľúčovú úlohu. Parlament má ako inštitúcia diskusií a konsenzu jedinečnú schopnosť vykonávať užšiu kontrolu nad výkonnými právomocami a podporovať politiky zamerané na prevenciu prírodných nebezpečenstiev. Posilnením svojho postavenia a vplyvu môže Európsky parlament podporiť výkonné právomoci, aby viac investovali do predchádzania lesným požiarom a iným prírodným rizikám. Vyžaduje si to aj schválenie legislatívnej iniciatívy Európskeho parlamentu, ktorú v súčasnosti nemá. Preto vyzývam, aby sa tento návrh zvážil a preskúmali spôsoby, ako zvýšiť právomoci Parlamentu v oblasti riadenia prírodných nebezpečenstiev. Spoluprácou môžeme z Európy urobiť z Európy globálneho lídra v aktívnom riadení prírodných rizík. Som pevne presvedčený, že Európsky parlament ako demokratická inštitúcia zastupujúca záujmy európskych občanov je ideálnym miestom na iniciovanie tejto pozitívnej zmeny.

Výhodné vlajky uľahčujú nezákonné činnosti v oceáne, ako je NNN rybolov, obchodovanie s ľuďmi, pirátstvo a nízke daňové platby. Súčasné postupy registrácie a chýbajúca história lacných vlajok nie sú účinné. Preto by sa mala vypracovať a implementovať smernica, ktorá by zaväzovala registráciu všetkých európskych plavidiel v centralizovanej databáze, aby sa zachovala história sledovania všetkých vlajkových registrov. Táto databáza by však nemala možnosť ponechať žiadne prázdne pole pre rok (podobné pravidlám, ktoré sa uplatňujú na registráciu lietadiel).

Niekoľko štúdií a ekonómov varuje, že naše súčasné ekonomické myslenie nedokáže nájsť riešenie v našej hroznej situácii. Neustála vôľa hospodárskeho rastu ničí životné prostredie (Postupimský inštitút pre výskum klímy, 2022) a udržateľný hospodársky rast nie je možný, ako vyplýva z viacerých štúdií (Európsky úrad pre životné prostredie 2019), čo potvrdzuje aj odrazový efekt. Dobré životné podmienky obyvateľstva sú už dlho oddelené od hospodárskeho rastu (Australian National University, Kubiszewski a kol., 2013), a nie od životného prostredia. Bolo by teda úlohou EÚ, aby bola priekopníkom nového typu hospodárskej politiky so skutočným vplyvom. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné komplexné reformy, ale je to jediný spôsob, ako bojovať proti zmene klímy.

Akvapónia je inovatívny poľnohospodársky systém, v ktorom sa kombinuje akvakultúra a pôda menej pestujú plodiny bez toho, aby boli potrebné vonkajšie chemické vstupy, ako sú hnojivá a pesticídy, a zároveň využíva menej vody ako súčasné tradičné poľnohospodárske postupy. Rovnako ako Európa v súčasnosti financuje a podporuje vznikajúce inovačné poľnohospodárske technológie, dôraz sa vždy kládol na hydroponiku (ktorá sa stále vo veľkej miere spolieha na používanie riešení syntetických hnojív) a technologické gadgetácie (senzory, roboty atď.). Týmto prístupom sa nepodarilo vyriešiť hlavný problém globálnej krízy, ktorej čelí náš klimatický a potravinový systém – udržateľná výroba potravín, ktorá by zahŕňala prírodu bez ďalšieho zničenia životne dôležitých a dôležitých ekologických systémov a biodiverzity. Čoraz väčšie (ale stále veľmi malé) množstvo mladých ľudí začína uznávať a osvojiť si akvaponiku ako agroekologický poľnohospodársky systém, ktorý nám umožní živiť naše rastúce obyvateľstvo, chrániť a podporovať životne dôležitý ekosystém (hmyz, mikróby), ktorý umožní prosperovať biodiverzite a prežiť ľudstvo. Bohužiaľ, financovanie (a prístup k nemu) a propagácia akvaponiky sú hlavnou prekážkou plného potenciálu tohto poľnohospodárskeho systému, ktorý nám skutočne ponúka príležitosť spolupracovať s prírodou s cieľom pomôcť nám nájsť udržateľné riešenia nášho súčasného porušeného potravinového systému. Identifikácia, poskytovanie finančných prostriedkov a podpora mladých podnikateľov v poľnohospodárstve (agripreneurov), ktorí si osvojujú a používajú akvaponiku, výrazne prispeje k zabezpečeniu toho, aby sme konečne mali silné riešenie, ktoré nám pomôže napraviť chyby v našom potravinovom systéme a čo je najdôležitejšie, prilákať veľmi potrebných mladých ľudí do poľnohospodárstva a poľnohospodárstva.

Vytvoriť pohár európskej zeleninovej záhrady, zdravú súťaž na podporu opätovného prepojenia s potravinami a prírodou v školách. Týmto projektom by sa posilnila zdravá a ekologická vonkajšia aktivita mladých ľudí a vytvorili by sa siete medzi rôznymi školami a zainteresovanými stranami v celej Európe.

Na účely udržateľnosti by malo byť možné ukladať kartóny a fľaše na výrobky, ako je mlieko a jogurt.

V dôsledku zastaraného kompromisu väčšina poslancov EP a veľa zamestnancov Európskeho parlamentu každý mesiac cestuje z Bruselu do Štrasburgu, čím sa k už aj tak starnúcej planéte pridáva CO2, ktorému sa dá vyhnúť. Je nepravdepodobné, že by sa táto praktika, ktorá nie je šetrná k životnému prostrediu, kedykoľvek zmenila v dôsledku veta Francúzska. Aby sa však aspoň minimalizoval vplyv tohto postupu, EÚ musí zabezpečiť časté, rýchle a predovšetkým klimaticky neutrálne železničné spojenie medzi Bruselom a Štrasburgom.

Moja myšlienka spočíva v vytvorení európskych environmentálnych a sociálnych noriem, ktoré chránia miestne komunity. Poukazujem na prípad Barrosovho regiónu v portugalskom poľnohospodárskom dedičstve, ktorý vyhlásilo UNESCO, ktorému hrozí, že bude v súčasnosti vyťažený pomocou ťažobného projektu, ktorý ovplyvní kvalitu vody, vytlačí a výrazne zníži kvalitu pôdy a súčasné udržateľné postupy, ktoré sú už predchodným a víťazným riešením pre zmenu klímy a udržateľné potravinové systémy, s agrosilvopasorálnymi systémami. Musíme si uvedomiť zrýchlenie novej zelenej dohody v Európe, ktorá by mohla byť fasádou nahradenia jednotlivého automobilového priemyslu od fosílneho k krátkodobému riešeniu ako lítium. V záujme „zelenej transformácie“nemusímeme vytvárať výsadné zóny. Sledujte Associação Unidos em Defesa de Covas do Barroso.

Chronickí pacienti často nemajú možnosť voľby, ale používať dopravné prostriedky, ktoré nie sú šetrné k životnému prostrediu, pretože v súčasnosti je najpravdepodobnejšia voľba medzi: 1. Pomalé, nákladné a pravdepodobne nedostupné dopravné prostriedky (z hľadiska cestovných poriadkov alebo pokrytia); 2. A osobné vozidlo alebo Uber/Taxi (pravdepodobne so spaľovacím motorom). Chronickí pacienti často nemajú luxus, že sú flexibilní, takže možnosť pohybovať sa kedykoľvek dáva pocit slobody, ako je to menej obmedzené. Náklady, ktoré za to hradí Zem, sú však príliš vysoké. Podľa správy SDG Watch Europe: „Mestské dopravné preťaženie stojí členské štáty približne 100 miliárd EUR ročne. Autobusy a vlaky predstavujú približne 17 % mestskej osobnej dopravy, čo sa znižuje, keďže používanie automobilov narastá. Investície do udržateľných dopravných systémov a politík potrebných na ich podporu neboli dostatočné. Verejná doprava musí byť cenovo dostupnejšia, efektívnejšia, prístupnejšia a inkluzívnejšia. Musí zohľadňovať osobitné potreby žien, detí a mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí. Mestá ponúkajúce bezplatnú verejnú dopravu zaznamenali značné rozšírenie.“

Niektorí začínajú aktivizmus ako deti, zatiaľ čo iní začínajú ako dospelí. Niektoré sa zameriavajú na globálne otázky, zatiaľ čo iné majú miestny vplyv. Neexistuje správny alebo nesprávny prístup – len ochota pokúsiť sa. A pretrvávajúca klimatická kríza, ktorá, ak sa ignoruje a nerobí nič, sa len zhorší – najmä pre nás mladých ľudí, ktorí urobili najmenej, aby k nej prispeli, ale budú trpieť niektorými z jej horších dôsledkov. Máme moc a vytrvalosť sa vypláca. Ide o primárnu hodnotu vzťahov – s priateľmi, s kolegami a v konečnom dôsledku s prírodou. Mojou požiadavkou, aby tvorcovia európskej politiky uznali naliehavosť klimatickej krízy a podnikli odvážne kroky potrebné na to, aby sa zabránilo jej horším dôsledkom, a zároveň podporovali a posilnili iniciatívy v oblasti mládeže, aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou riešenia.

Súčasný spoločný európsky environmentálny vzdelávací program pre stredoškolské vzdelávanie má obmedzený charakter. Školy v členských štátoch konajú dobrovoľne a vykonávajú autonómne environmentálne programy. Na stredných školách však neexistuje žiadny osobitný predmet zameraný na zvyšovanie našej informovanosti o environmentálnych otázkach a je to len na podnet učiteľov. S cieľom riešiť tento nedostatok navrhujeme vytvoriť spoločný európsky pilotný program, ktorý by sledovali všetky školy v členských štátoch a ktorý by usmerňoval a poskytoval nápady a vzdelávacie nástroje. Prostredníctvom znalostných činností s cieľom vzbudiť lásku k ochrane životného prostredia. Ale nie teoretické, neregulované! Pod záštitou Európskej únie stimulovať informovanosť európskych mladých ľudí! Systematickým vzdelávaním mladých ľudí môžeme zachrániť životné prostredie, možno môžeme ochrániť našu budúcnosť!

Európska environmentálna agentúra (EEA) predpokladá, že celkový fond budov v EÚ sa do roku 2050 zvýši o 7 %. Výstavba nových budov však významne prispieva k ničeniu životného prostredia a znečisťovaniu pri výrobe nových materiálov. Preto je nevyhnutné využiť a chrániť náš existujúci fond budov na regionálnej úrovni. Ako môžeme najlepšie využiť a chrániť náš existujúci kolektívny fond budov na regionálnej úrovni? Existujúci fond budov obsahuje nemerateľné množstvo zabudovaného uhlíka a prebiehajú iniciatívy na regeneráciu zachránených materiálov zo stavenísk a ich opätovné využitie v iných projektoch. Zatiaľ čo niektoré existujúce budovy, napríklad budovy riadené azbestom, si vyžadujú odstránenie, demolácia budov vytvára značné množstvo odpadu a môže prispieť k preťaženiu skládok a poškodzovaniu nášho životného prostredia. Zachovaním existujúcich budov, ich renováciou a modernizáciou môžeme znížiť objem odpadu a podporiť zásady obehového hospodárstva. S cieľom znížiť environmentálnu stopu nových budov v Európe a zabrániť demolácii už postavených budov by som chcel navrhnúť: 1. Vypracovať súpis budov, v prípade ktorých hrozí demolácia, s cieľom určiť, ktoré budovy by sa mali uprednostniť z hľadiska ochrany, zachovania a/alebo renovácie, prípadne vrátane ich potenciálneho „druhého“ využitia. 2. Preskúmať finančné stimuly, ktoré by vlastníci nehnuteľností alebo vlády mohli dostať na renováciu a renováciu svojich budov namiesto ich zbúrania, ako sú daňové úľavy, granty a úvery s nízkym úrokom. 3. Umožniť krajinám pridať uhlíkový ekvivalent fondu budov, ktorý by nahradil existujúci (meraný v KgCO2eq), k ich cieľom NDC na rok 2030 ako stimul (hoci v prípade niektorých krajín to môže mať len okrajový účinok). 4. Zosúladiť regionálne stavebné predpisy a predpisy s cieľom obmedziť jednoduchosť zbúrania budov a urobiť z nich absolútnu poslednú možnosť. Skupina odborníkov by napríklad mohla preskúmať odôvodnenie zbúrania budov nad určitú veľkosť pred udelením povolení na demoláciu. Zvýšenie prekážok demolácie by malo niekoľko výhod vrátane zachovania kultúrneho dedičstva, zníženia množstva odpadu a emisií do životného prostredia, zvýšenia pracovných príležitostí a pokročilej pripravenosti priemyslu na vlnu obnovy.

Obchody, reštaurácie a podniky by mali mať zákonnú povinnosť darovať všetky jedlá hladu a chudobným pred minulou trvanlivosťou. Malo by sa zakázať vyhadzovanie potravín v podstielke.

Pokiaľ ide o elektrifikáciu našej infraštruktúry mobility, príliš veľký dôraz sa kladie na elektrické vozidlá a požadovanú infraštruktúru na nabíjanie elektrických vozidiel. Elektrické bicykle a elektrické kolobežky sú však o 15-krát energeticky účinnejšie ako elektrické vozidlá (meter*cestujúci/Jules), keďže autá si vyžadujú viac energie na presun zbytočnej hmotnosti, okrem toho viac ako polovica všetkých každodenných jázd je menej ako 3 míle, a preto je ľahko použiteľná pre možnosti elektrickej mobility. Okrem týchto pozoruhodných výhod existuje len malý politický záujem o podporu a rozvoj infraštruktúry pre tieto účinné dopravné prostriedky. Potrebujeme celoeurópske spoločné dokovacie a nabíjacie stanice pre ľahké elektrické vozidlá, ktoré umožnia každému výrobcovi elektrických bicyklov navrhnúť svoje elektrické bicykle a kolobežky v súlade s normami EÚ v oblasti dokovania a nabíjania vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Táto infraštruktúra povedie k zavádzaniu elektromobility, čo súkromným vlastníkom umožní zabezpečiť a spoplatniť svoje elektrické bicykle na ulici, znížiť rozmach prenájmu elektrických bicyklov a kolobežiek v mestách poskytnutím určeného dokovacieho priestoru, ako aj znížiť prevádzkové náklady spoločností zaoberajúcich sa elektromobilitou, čím sa znížia ceny a zvýši sa dopyt spotrebiteľov.

Na dosiahnutie úspešného odvetvia opätovného použitia obalov, ktoré môže konkurovať jednorazovým plastom, musíte využiť úspory z rozsahu vytvorením celoeurópskej normy pre obaly: od nápojov po jogurty, poháre na kávu a mäsové znaky. Norma uľahčuje interoperabilitu, znižuje fragmentáciu trhu, zvyšuje likviditu na trhu a logistickú efektívnosť, transformuje opätovne použiteľné balíky na obchodnú komoditu na trhu rôznymi subjektmi. Vytvorenie celého nového odvetvia zameraného na obnovu logistiky a renováciu opätovne použiteľných balíkov EÚ (ťažba obalov)

Povzbudzovať ľudí, aby pri cestovaní v Európe využívali udržateľnejšie dopravné prostriedky (kurzy). Európa nie je taká veľká a je veľmi ľahké cestovať udržateľným spôsobom. Pýtam sa, prečo žiadna iniciatíva nepodporuje ekologické cestovanie (nielen pre mladých, ale aj pre VŠETKÝCH Európanov) a lety sú stále lacnejším spôsobom cestovania.

Mala by ho regulovať EÚ s jedinou tarifnou zónou a spoločnou aplikáciou, ktorá by integrovala všetky systémy verejnej dopravy zo všetkých členských štátov.

Supermarkety a obchody pre domácich majstrov by mali byť povinné stavať viacposchodové budovy s cieľom obmedziť plytvanie a zástavbu pôdy a zároveň vytvoriť obytný priestor na horných poschodiach. Keďže takéto trhy sú často obklopené parkovacími miestami, nemali by existovať žiadne problémy s odtieňovaním okolitých budov. Keďže to znamená dodatočné náklady pre podniky, mala by ich EÚ dotovať.

Obmedzenie obalov na maximálne percento, ktoré je väčšie ako ich obsah, by viedlo k zníženiu množstva plastového odpadu vznikajúceho z obalov a zabránilo by výrobcom zavádzať spotrebiteľov zavádzajúcimi obalmi.

„Ciele trvalo udržateľného rozvoja“ umožňujú spustiť projekty v súvislosti s rôznymi témami, ktoré predstavujú. Umožňujú inštitúciám a občanom lepšie pochopiť, kto je adresátom a na aký účel sa napríklad prijíma zákon.

Táto úvaha nadväzuje na zistenie, ktoré som dnes dokázal urobiť: veľká časť našej patovej situácie sa používa ako parkovisko. Tieto priestory však nie sú pre autá veľmi vyťažené, s výnimkou toho, aby bolo možné parkovať pred dverami, a sú prirodzene „ľahké“ v blízkosti automobilu. Často sa konkrétna a nedostatočne udržiavaná patová situácia môže stať skutočným úlomom biodiverzity. Okrem environmentálneho aspektu tohto projektu by tento projekt pomohol obnoviť súdržnosť medzi susedmi, záhrady by tam mohli udržiavať obyvatelia, stoly a stoličky, ako aj kolektívny kompost. Vďaka veľkosti mŕtvych by sa mohli pridať ďalšie zmeny, mreže, ovocné stromy, prístrešie pre hmyz a vtáctvo, detské hry, spoločné vonkajšie kuchyne a 1001 nápadov od hláv susedov nadšených projektom!

Používanie vody je nielen hygienickejšie a čistejšie ako používanie toaletného papiera, ale je aj lepšie pre životné prostredie. Priemerná osoba používa 85 kotúčov toaletného papiera ročne, čo by mohlo byť podstatne menej, keď by sa ponuka toaliet stala v rámci EÚ všeobecnejšou akceptáciou.

Celoeurópska železničná sieť s poskytovateľom vlakov vo viacerých krajinách (napr. Interrail). Ceny leteniek však musia byť nižšie ako ceny leteniek, aby boli atraktívne pre čo najširšiu masu!

EÚ musí čeliť novým výzvam, ktoré rozkladajú tradičné politiky vykonávané v minulosti: v politikách sa napríklad uprednostnila konkurencieschopnosť pred strategickou bezpečnosťou, ktorá odráža odvetvie strategických čipov alebo závislosť od ruských fosílnych palív a plynu. Úplná závislosť EÚ od priemyselných odvetví nachádzajúcich sa na Taiwane, pokiaľ ide o zložité čipy, je výsledkom predchádzajúcej logiky: dovoz čipov bol jednoducho lacnejší. Dnešná realita a geopolitické napätie však odhalili toto prierezové odvetvie nášho hospodárstva s cieľom získavať a uskladňovať energiu z obnoviteľných zdrojov. Politiky, ktoré sa zameriavali výlučne na konkurencieschopnosť, teda už nefungujú, čo vedie k zmene globálnej paradigmy na zaistenie bezpečnosti a dodávok základných zdrojov a výrobkov. V súčasnosti sa to premieta do mimoriadne dôležitej oblasti s veľkým vplyvom na životné prostredie: poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat. V súčasnosti EÚ nemá jasné a spoľahlivé právne predpisy, ktoré by jej umožnili rovnocenne konkurovať externým výrobcom. Musíme zabezpečiť riadnu vnútornú konkurencieschopnosť nášho hospodárskeho systému, ale domnievam sa, že je tiež potrebné zabezpečiť primeranú a spravodlivú konkurencieschopnosť s vonkajšími sektormi a viac v oblasti, ako je agropotravinárske odvetvie a primárny sektor. Únia bude musieť čeliť týmto výzvam, aby sa dosiahla rovnováha medzi konkurencieschopnosťou a dodávkami a bojom proti zmene klímy. Stimulovanie tvorby rámca a poľnohospodárstva v EÚ pomôže nielen zmierniť vplyvy na životné prostredie, ale aj zlepšiť naše zdravie a dobré životné podmienky zvierat.

Podpora ekologizácie strechy prostredníctvom programov EÚ môže prispieť k dosiahnutiu ambicióznych a potrebných cieľov Únie v oblasti klímy udržateľným a biologicky rozmanitým spôsobom doplnením solárnych panelov. Pozrite si veľké finančné centrá, bytové domy a dokonca oddelené bývanie zhora nadol a získate jasný obraz: Veľká časť potenciálnej plochy zostáva nevyužitá. Zelená strecha ponúka (ako sa uvádza v názve) ekologické riešenie na využitie všetkého tohto potenciálu. Produkuje O2 tým, že odstraňuje CO2 zo vzduchu, čím zvyšuje dýchateľnosť miest a zároveň znižuje ich uhlíkovú stopu. Zo života rastlín, ktoré už boli na verejných miestach nainštalované, takisto vyplýva, že zelenšie mestá sú odolnejšie voči teplu a záplavám, keďže zeleninár pohlcuje menej tepla ako betón, zatiaľ čo na druhej strane absorbuje viac vody. Ukázalo sa, že solárne panely vo veľkej miere využívajú uvedenú voľnú plochu. Aj keď v záujme účinného fungovania (v severnej pologuli) by tieto panely optimálne ležali proti juhu a boli by nainštalované tak, aby zachytili čo najväčšie množstvo slnečného svetla. Okrem toho sa kovy vzácnych zemín potrebné na výrobu solárnych panelov ťažia neudržateľnými spôsobmi a zvyšujú závislosť Európy od jej obchodných partnerov. Práve tieto strany solárnych panelov sú dôvodom, prečo bude zelenina na našich strechách dokonalým komplementárnym faktorom: rastlinstvo sa môže umiestniť na všetky druhy strechy s primeraným slnečným svetlom a možno ho vysádzať udržateľným spôsobom prispôsobením výberu flóry miestnym ekosystémom. Solárne panely sa vo veľkej miere stali obľúbenými vďaka systémom subvencovania, vďaka ktorým bolo možné zvládať ich počiatočné vysoké náklady pre občanov a spoločnosti. Rovnaký postup možno sledovať so zelenými strechami, ktorých najväčšie náklady na inštaláciu (približne 120 EUR/m²) sú jeho najväčšou prekážkou. Kľúčový význam bude mať väčší dôraz na túto inováciu v rámci projektu zelenej infraštruktúry EÚ.

Európska únia musí navrhnúť sieť (vnútroštátnej a nadnárodnej) dopravy, obchodnej a osobnej dopravy, na ktorej bude hlavným aktérom železničná doprava. Výhody železničnej dopravy sú tieto: 1.Životné prostredie v porovnaní s automobilmi a loďami z dôvodu používania elektrickej energie na ich pohon 2. Ako traťový nástroj má výhodu zvýšenej kapacity. To znamená, že môže prepravovať viac tovaru alebo cestujúcich ako auto, zatiaľ čo má možnosť pohybovať sa vo vnútrozemí na rozdiel od lode. 3.Ak je technologicky vyspelý, významne prevažuje aj z hľadiska rýchlosti, s výnimkou letúnov (vlak však stále zvyšuje užitočné zaťaženie). 4. Stále relatívne lacné nástroje v porovnaní s výhodami, ktoré poskytuje spoločnosti aj životnému prostrediu. 5. Spája vzdialené sídla s mestskými centrami, stimuluje miestne hospodárstva a prispieva k rozvoju cestovného ruchu. Výhody železničnej dopravy sú početné a je ťažké ich pomenovať spoločne. Dôležité je, že ide o formu dopravy, ktorá je energeticky zelená a veľmi účinná a my všetci jej musíme dôverovať. Ako sa to dosiahne? 1. Vytvorenie noriem a najmodernejších železničných sietí, rovnaké sumy, vo všetkých členských štátoch. 2. Zavedenie zníženého cestovného v porovnaní s autobusmi a lietadlami a 40 % zníženie ceny cestovného lístka pre študentov. 3. Zníženie byrokracie pri nadnárodných spojeniach (komerčných a osobných). 4. Modernizácia existujúcej siete, vytvorenie novej siete a pripojenie sa k hlavným európskym prístavom.

Chodníky by nemali byť umiestnené priamo na cestách, čo vystavuje chodcov riziku, že ich zasiahne auto. Autá sa musia zastaviť, ak chodec chce prejsť cestou a opäť dosiahnuť rýchlosť prechodu. To vedie k vyššiemu znečisteniu výfukovými plynmi. Ak by boli kríže pod zemou alebo nad zemou, chodci by boli oveľa bezpečnejší a automobily by mohli jazdiť vyššou rýchlosťou (ako 70 kmh namiesto 50), ktoré znečisťujú menej CO2 a iné toxické látky.

Občanom by sa mali poskytovať štátne dotácie na podporu používania nemotorových vozidiel ako dopravných prostriedkov: napríklad cyklistika do práce.